Pred dvoma týždňami sa konalo prvé oficiálne stretnutie bývalých absolventov Evanjelického kolégia v Prešove. Počas svojej 340 ročnej histórie ich vyprodukovalo Kolégium už stovky. No na tomto stretnutí sa mohli zúčastniť už len tí nažive (-:

Mám rád prácu v záhrade. Teda nie úplne všetkú. Z tých záhradných aktivít, v ktorých sa celkom vyžívam je starostlivosť o našu mini bylinkovú záhradu. Ide o úzky záhon za našim domom, predtým nevyužité tienisté miesto, kde sa mnohým rastlinám veľmi nedarilo. Naopak, pre mätu je to priam ideálne miesto. Ešte žiadnu časť nášho pozemku si neobľúbila práve tak ako túto plochu.

Minulé prázdniny sme prvýkrát navštívili Veľkú Britániu. Hoci je o mestách či o krajinách na internete už kvantum praktických informácií, ešte stále to však nesiaha na obsahy kníh z renomovaných vydavateľstiev. Mojim osvedčeným rituálom je pred každou novou cestou do zahraničia návšteva kníhkupectva a kúpa dobrého knižného cestovného sprievodcu. Inak tomu nebolo ani minulé leto.

Malý tvrdší kúsok papiera s menom, adresou a telefónnym číslom. Aj takto by sme mohli najjednoduchšie zadefinovať vizitku. Stavím sa, že každý z nás má v peňaženke aspoň jeden takýto papierik, či už svoj vlastný alebo niekoho cudzieho. Tento článok som sa rozhodol napísať pri upratovaní plechovej krabičky, do ktorej si ukladám všetky nazbierané vizitky. Okrem mnohých cudzích som tam objavil aj moje prvé kartičky, keď som ešte ako malý chlapec pracoval pre moju súkromnú detektívnu kanceláriu (-: Neskôr pribudla vizitka z televízie a magazínu, potom z vydavateľstva, univerzity, cestovnej kancelárie a úplne poslednou je moja taký experiment - fotovizitka. Momentále som opäť na voľnej nohe, takže ma v najbližšej dobe opäť čaká výroba nových vizitiek.

Cestovať zadarmo – sen asi každého z nás, nie len nesplnené sny cestovateľov. V dnešnej dobe už aj 10 minútová cesta v MHD vás bude stáť približne 40 eurocentov. Ale cestovať na druhý koniec Zemegule do Singapuru a potom naspäť domov a úplne zadarmo? Znie to dosť neuveriteľne, ale nie je to až taká bláznivá a nereálna myšlienka.

Prázdninám je pomaly koniec (vysokoškoláci majú síce ešte niečo vyše mesiaca pred sebou :-) Moje leto bolo veľmi hektické - len za posledných 31 dní som navštívil 7 krajín: Rakúsko, Taliansko, Slovinsko, Maďarsko, Fínsko, Hong Kong, Thajsko. V PC mám niekoľko tisíc fotiek a o niečo viac zážitkov, s ktorými sa budem postupne deliť na mojom blogu - mestskyfotograf.sk. Začínam to postupne triediť, tak do skorého čítania milí priatelia (-:

Prázdniny sú v plnom prúde a tak by som sa chcel s vami podeliť o ďalší tip na jednodňový výlet, ktorý sme s priateľmi absolvovali už trošku dávnejšie. Začali sme skoro ráno v Prešove, pokračovali sme smerom na juh do Košíc, kde nastúpil posledný člen našej posádky. Z Košíc sme potom smerovali ďalej južným a západným smerom.

V utorok 24/6/14 navštívil mesto Prešov bývalý prezident Slovenskej republiky - Rudolf Schuster. Doobedu mu bol Prešovskou univerzitou v dvorane Evanjelického kolégia slávnostne udelený čestný akademický titul „doctor honoris causa“ za jeho doterajšiu činnosť a prínos pre slovenskú literatúru. V poobedňajších hodinách pán prezident otvoril výstavu fotografií zo svojich ciest po svete v univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity (ul. 17. novembra č. 1), ktorá bude sprístupnená až do konca októbra 2014.

Ja som túto príležitosť po dlhšej dobe stretnúť sa s prezidentom R. Schusterom využil tiež a dal som si podpísať jeho knihu z mojej zbierky cestopisov (-:

Konečne som sa dostal k vyhodnoteniu Zeleného experimentu 2. Obsah reklamných letákov som  vážil celý mesiac od 23. apríla do 23. marca. Hoci išlo o predvolebné obdobie do parlamentu EÚ, veľa reklám takéhoto charakteru som v schránke nezaznamenal. Najvyťaženejšie dni boli pondelky. V jeden takýto pondelok som nameral aj rekordnú váhu letákov - 442 gramov. Dokopy som za celý mesiac navážil presne 2,5 kilogramov reklamných letákov. Za celý rok by sme len v jednej našej domácnosti nazbierali takýmto tempom 30 kilogramov papiera!

Keď si chcete porovnať čísla z prvého Zeleného experimentu v roku 2011, tak tu je link.

Včera som dokončil dlho plánovanú "rekonštrukciu" webstránky pre zahraničných návštevníkov Prešova - visitPRESOV.com. Zmena sa týkala hlavne dizajnu a nejaké detaily som doplnil aj v obsahu. Jednou z nich je aj napríklad nová záložka "1 hour visit". Ide o najčastejší cestovný ruch v našom meste. Návštevník sa prejde cez historické centrum a pokračuje ďalej. Bohužiaľ, Prešov nemá s čím konkurovať takým mestám ako je Bardejov či Košice. Práve pre takého návštevníka som napísal niekoľko odporúčaní a vytvoril k nim mapu pre jednoduchú orientáciu. Dá sa to voľne stiahnuť ako PDFko a potom vytlačiť.
    Mám prichystaných ešte niekoľko inovácií pre cestovný ruch v našom Prešove, ale o tom bude samostaný príspevok... (-: Kebyže máte nejaké návrhy, ako by sa dala webstránka visitPRESOV.com zaujímavo doplniť, neváhajte a kľudne mi napíšte (-:

Včerajšie mračná nad Prešovom.

Myslím, že maturanti zo SPŠ Strojníckej si nemohli vybrať lepšiu strategickú polohu pre svoje maturitné tablo... (-:

Môj prvý osobný účet som si otvoril vo VÚB banke niekedy počas posledného ročníka na strednej škole v roku 2005.  Bola to jedna z mojich prvých dospeláckejších aktivít a bol to fajn pocit mať konečne vlastnú platobnú kartu (-: V tej dobe som síce ešte nemal žiaden pravidelný príjem a tak som môj študentský účet využíval skôr ako "sporiaci fond", kam som si vkladal všetky ušetrené koruny a po pár mesiacoch šetrenia som ho "vybielil" na nejaký výlet do zahraničia.

Pred nami je opäť voľný deň a po ňom nasleduje víkend. Chcel by som sa s vami podeliť o zaujímavý tip na výlet. Bude to cesta za drevenými kostolíkmi východného Slovenska. Absolvoval som ju pred nejakým časom s jednou mojou klientkou z Ameriky.

O tom, čo je TEDx som už písal pred niekoľkými týždňami. Teraz sa podelím o pár zážitkov a fotografií z tohto prvého podujatia konaného v Prešove, ktoré sa uskutočnilo len túto sobotu (3/5/14).

Niečo cez šesť hodín cesty z Prešova a dorazili sme do druhého najľudnatejšieho rumunského mesta (324 tisíc obyvateľov) na severe Sedmihradska – Cluj-Napoca. Veľa ľudí má predsudky a hľadia na neďaleké Rumunsko ako na krajinu tretieho sveta. No vôbec tomu nie je tak. 

Dnes doobedu som strávil trochu viac času na prešovskej autobusovej stanici, lebo skupinka, ktorú som mal dnes sprevádzať po Prešove mala meškanie. Moje čakanie začalo pred budovou stanice, prechádzajúc popri hlučnej družine cigánov robiacej si piknik. Smerujem na verejné toalety, kde sa mi za poplatok 30 centov ponúka pohľad na ešte horšie vyzerajúce záchody ako hocktoré bezplatné záchody na odľahlej benzinpumpe. Pousmial som sa nad ceduľkou, ktorá oznamovala, že keď návštevník viackrát za sebou prekročí vstup do záchodovej zóny, tak mu to spočíta automatická fotobunka a následne bude musieť druhýkrát zaplatiť "vstupné".

Pár mojich mobilných postrehov z posledných dní v Prešove. Pobavil ma ten Ľadový Francúz za 90 centov (-: A tiež ten oldschool bicykel pred predajňou Velomet nemá chybu. No a vykvitnuté tulipány opäť zdobia Central park. Tá biela čerešňa je naša domáca (:

Milí Prešovčania, milé Prešovčanky,
uhádnete, kde sa v našom meste nachádza "vec" z tejto fotky? (:
Prajem vám príjemné prežitie veľkonočných sviatkov, milí priatelia!

Branio (: