Dnes doobedu som strávil trochu viac času na prešovskej autobusovej stanici, lebo skupinka, ktorú som mal dnes sprevádzať po Prešove mala meškanie. Moje čakanie začalo pred budovou stanice, prechádzajúc popri hlučnej družine cigánov robiacej si piknik. Smerujem na verejné toalety, kde sa mi za poplatok 30 centov ponúka pohľad na ešte horšie vyzerajúce záchody ako hocktoré bezplatné záchody na odľahlej benzinpumpe. Pousmial som sa nad ceduľkou, ktorá oznamovala, že keď návštevník viackrát za sebou prekročí vstup do záchodovej zóny, tak mu to spočíta automatická fotobunka a následne bude musieť druhýkrát zaplatiť "vstupné".
Radšej opúšťam interiér stanice a idem si skrátiť čas čakania vonku k nástupištiam. Tu sa to už trochu zlepšilo. Síce tu povieval cigaretový smrad z vyhradeného priestoru pre fajčiarov, ale priamo na nástupištiach sa už nefajčilo. Elegantne vyzerajúci dedko sa tichým hlasom a niekoľkými posunkami prihovára ku každému, kto drží cigaretku. Najprv som si myslel, že im ide dohovoriť o škodlivosti tohto zlozvyku, ale nakoniec vysvytlo, že on si od nich tú cigaretu pýtal. Napudrovaná slečinka a šofér autobusu ho odbili, no iný dôchodca v trochu mladšom vydaní ochotne vytiahne zo svojej igelitky krabičku a jednu cigaretu mu dobrosrdečne ponúkne. O pár minút prišla čerešnička na "staničnej" torte. Tiež niekoho čakajúci asi 45 ročný, na prvý pohľad normálne vyzerajúci chlap, žiadna lúza či bezdomovec, podíde bližšie k rohu múru pár metrov za parkoviskom pre taxíky a popri ktorom, len pred pár sekundami prešlo asi dvadsať ľudí. V pohodičke, hanba-nehanba, slušnosť-neslušnosť sa vyští na spomínanú stenu. Namôjdušu, za bieleho bielučičkého dňa. Ešte si ani nestihne zatiahnuť zips na nohaviciach a opäť popri ňom prechádza ďalšia varka ľudí z nedávno prichodiaceho autobusu. V duchu som ďakoval bohu, že moja zahraničná skupinka má meškanie a toto verejné predstavenie nevidela.
Našťastie, ďalších exotov som už potom nespozoroval. O pár minút dorazil autobus z Košíc a ja som mohol začať sprevádzať skupinku čínskych študentov. Podobnú skupinu som mal aj minulý rok. Tiež to boli študenti, ktorí na univerzite v Pekingu študujú slovenčinu a ktorí prišli do Bratislavy na jeden rok, aby sa v našom jazyku ešte viac zdokonalili. Počas ich pobytu v Bratislave si robia výjazdy nielen do okolitých miest, ale aj do ostatných európskych krajín. A vďaka ich aktívnym slovenským lektorom môžu spoznať aj iné slovenské mestá, jedným z ktorých bol aj dnes náš Prešov.
Pri takýchto skupinkách, akou bola aj tá dnešná, sa necítim ako turistický sprievodca. Cítim sa ako študent, ktorý ako rodený Prešovčan chce svojim kamarátom čo najviac a v čo najlepšom svetle ukázať svoje mesto. Väčšinou sa v Prešove zastavia turisti, ktorí cez Prešov len prechádzajú a môžu tu stráviť maximálne hodinu a pol. Pre mňa, ako pre sprievodcu je to tiež tak akurát, lebo za takýto čas sa dá v pokojnom tempe prejsť popri tých najdôležitejších miestach nášho historického centra. No z dnešnej prehliadky sa namiesto bežnej hodiny a pol stala skoro päť hodinová prechádzka. Ani som si neuvedomil, ako mi v spoločnosti týchto priateľských čínskych študentov rýchlo zbehol čas. Tiež si veľmi cením, že si vyhradili na naše mesto a pamiatky skoro celý deň, lebo takýchto skupiniek tu ozaj nechodí veľa.
Zobral som ich na obed do reštaurácie Kolégium, kvôli veľmi pekne zrekonštruovaným pivničným priestorom. No prišli sme tam v takom čase (13:00), kedy boli skoro všetky ponuky z denného menu vypredané. Ostalo len drahé tzv. business menu za 7,7 Eura a jeden druh obyčajného menu. Nevidel som v tom problém, lebo však každá reštaurácia má ešte ponuku iných jedál na objednávku. Má ich aj reštaurácia Kolégium, ale háčik bol v tom, že ich pripravujú až po odbití druhej hodiny poobede. Tak sme si voľky-nevoľky museli vybrať len z týchto dvoch zvyšných jedál.
Naopak, veľmi milo ma dnes prekvapil čašník z Prezidentskej pivárne. Vďaka ich expozícii karikatúr všetkých slovenských prezidentov a desiatkam etiketám či plechovkám od kadejakého piva, beriem túto piváreň ako povinnú zastávku so všetkými mojimi skupinkami. Potom, ako si čínski študenti urobili sériu fotografií z interiéru, zavolal si ma čašník, aby som prišiel k nemu k pokladni. Už som čakal, že čo štipľavé mi povie, keďže sme tu hodnú chvíľu očumovali ich bohatý interiér a neurobili im účet ani jediný cent. No on namiesto mnou očakávaných blbých poznámok vytiahol niekoľko pohľadníc s portrétmi slovenských prezidentov a poprosil ma, aby som ich rozdal členom našej čínskej delegácie (-:
Inou, tiež veľmi príjemnou zastávkou bolo jedinečné prešovské Múzeum vín s odborným výkladom jeho majiteľa - Ing. Hažíra. Mali ste vidieť tie prekvapené tváre študentov, keď nám ukázal aj niekoľko fliaš čínskych vín z jeho muzeálnej zbierky.
Našťastie, ďalších exotov som už potom nespozoroval. O pár minút dorazil autobus z Košíc a ja som mohol začať sprevádzať skupinku čínskych študentov. Podobnú skupinu som mal aj minulý rok. Tiež to boli študenti, ktorí na univerzite v Pekingu študujú slovenčinu a ktorí prišli do Bratislavy na jeden rok, aby sa v našom jazyku ešte viac zdokonalili. Počas ich pobytu v Bratislave si robia výjazdy nielen do okolitých miest, ale aj do ostatných európskych krajín. A vďaka ich aktívnym slovenským lektorom môžu spoznať aj iné slovenské mestá, jedným z ktorých bol aj dnes náš Prešov.
Pri takýchto skupinkách, akou bola aj tá dnešná, sa necítim ako turistický sprievodca. Cítim sa ako študent, ktorý ako rodený Prešovčan chce svojim kamarátom čo najviac a v čo najlepšom svetle ukázať svoje mesto. Väčšinou sa v Prešove zastavia turisti, ktorí cez Prešov len prechádzajú a môžu tu stráviť maximálne hodinu a pol. Pre mňa, ako pre sprievodcu je to tiež tak akurát, lebo za takýto čas sa dá v pokojnom tempe prejsť popri tých najdôležitejších miestach nášho historického centra. No z dnešnej prehliadky sa namiesto bežnej hodiny a pol stala skoro päť hodinová prechádzka. Ani som si neuvedomil, ako mi v spoločnosti týchto priateľských čínskych študentov rýchlo zbehol čas. Tiež si veľmi cením, že si vyhradili na naše mesto a pamiatky skoro celý deň, lebo takýchto skupiniek tu ozaj nechodí veľa.
Zobral som ich na obed do reštaurácie Kolégium, kvôli veľmi pekne zrekonštruovaným pivničným priestorom. No prišli sme tam v takom čase (13:00), kedy boli skoro všetky ponuky z denného menu vypredané. Ostalo len drahé tzv. business menu za 7,7 Eura a jeden druh obyčajného menu. Nevidel som v tom problém, lebo však každá reštaurácia má ešte ponuku iných jedál na objednávku. Má ich aj reštaurácia Kolégium, ale háčik bol v tom, že ich pripravujú až po odbití druhej hodiny poobede. Tak sme si voľky-nevoľky museli vybrať len z týchto dvoch zvyšných jedál.
Naopak, veľmi milo ma dnes prekvapil čašník z Prezidentskej pivárne. Vďaka ich expozícii karikatúr všetkých slovenských prezidentov a desiatkam etiketám či plechovkám od kadejakého piva, beriem túto piváreň ako povinnú zastávku so všetkými mojimi skupinkami. Potom, ako si čínski študenti urobili sériu fotografií z interiéru, zavolal si ma čašník, aby som prišiel k nemu k pokladni. Už som čakal, že čo štipľavé mi povie, keďže sme tu hodnú chvíľu očumovali ich bohatý interiér a neurobili im účet ani jediný cent. No on namiesto mnou očakávaných blbých poznámok vytiahol niekoľko pohľadníc s portrétmi slovenských prezidentov a poprosil ma, aby som ich rozdal členom našej čínskej delegácie (-:
Inou, tiež veľmi príjemnou zastávkou bolo jedinečné prešovské Múzeum vín s odborným výkladom jeho majiteľa - Ing. Hažíra. Mali ste vidieť tie prekvapené tváre študentov, keď nám ukázal aj niekoľko fliaš čínskych vín z jeho muzeálnej zbierky.
Do Prešova nechodia také masy turistov ako do Bratislavy, Košíc, Levoče či Popradu. A preto sa budem aj naďalej snažiť, aby som tých návštevníkov, ktorých budem v budúcnosti sprevádzať, čo najviac inšpiroval a navnadil aj na opätovnú návštevu nášho mesta. Alebo aspoň na pozitívne šírenie reklamy pre náš región.
Keďže sme v celom centre nezohnali poštovú známku, poprosila ma jedna študentka, ktorá chcela poslať prešovskú pohľadnicu domov, aby som ju poslal namiesto nej. Neviem síce, čo sa v nej píše, ale dúfam, že sa jej v Prešove páčilo a že to spomína aj v tejto pohľadnici (-:
 | Keď chcete navnadiť aj vašich zahraničných známych na návštevu nášho mesta, zdieľajte s nimi tento link www.visitPRESOV.com |
