Poľsko a jeho pobrežie s Baltským morom mi učarovalo už dávno. Práve táto krajina bola mojou prvou zahraničnou cestou, keď sme ešte ako malí cestovali s rodičmi na nákupy na obľúbené poľské prihraničné trhy so všetkým možným tovarom sveta za bezkonkurenčné ceny. Precestoval som ho mnohými vlakmi, autami, autobusmi, kamiónmi, loďou, a keď sme počas nášho stopovania nemohli zohnať žiadnu inú prepravu, tak nejaký úsek bol aj na peši. Poľsko je obrovská krajina, viac než 6-krát väčšia ako Slovensko, má už spomínané more, bohatú históriu, viac než 9 tisíc jazier, husté lesy s niekoľkými zachovalými a nedotknutými pralesmi, krásny jazyk, a mne veľmi blízku mentalitu. Rozhodol som sa ho navštíviť opäť, tentoraz s mojimi deťmi a prvýkrát aj s požičaným obytným karavanom.
Karavan, obytné auto s množstvom prešpekulovaných odkladacích či iných praktických funkcií, ktoré ocení nielen cestovateľ, bol môj sen už odmalička. No jeho cenovka je príliš vysoko, tak som sa ho najprv rozhodol požičať z požičovne. Veľa ľudí odporúča si to pred samotnou kúpou najprv vyskúšať, či cestovanie a život takýmto štýlom vám bude vôbec vyhovovať a tak sme sa to rozhodli urobiť aj my. V máji sme si urobili rezerváciu na 15 júlových dní, začali sa tešiť, spisovať zoznam vecí, študovať bedeker a mapy a robiť predbežný itinerár cesty.
Pravdupovediac sa mi plán na tento výlet robil veľmi ťažko. Študovanie knižného sprievodcu a mnohých internetových webstránok so zaujímavými tipmi mi robilo vrásky na čele, lebo zoznam miest, ktoré by som chcel navštíviť sa veľmi rýchlo zväčšoval. K tomu som vôbec nevedel odhadnúť, ako sa bude jazdiť takýmto veľkým vozidlom, ako budú vyzerať poľské cesty, koľko kilometrov denne stihneme prejsť, či a ako budú zvládať cestovanie a dlhé sedenie v sedačkách naše deti. Nakoniec som sa rozhodol urobiť si len hrubý a orientačný harmonogram a mnohé konkrétne rozhodnutia sa rodili operatívne až počas nášho cestovania. Takto vyzerala moja hrubá predstava: niečo zaujímavé na juhu Poľska, niečo zaujímavé z Bielovežského národného parku, niečo zaujímavé na Mazurských jazerách, hrad Malbork, niečo zaujímavé na pobreží Baltského mora. A v realite to vyzeralo takto:
Deň 1
Ráno som prevzal karavan z prešovskej požičovne a absolvoval zrýchlené školenie na jeho obsluhu. Priznám sa, mal som na začiatku trochu obavy, ale tie sa rozplynuli po prvých kilometroch šoférovania. Kým sme doň poznášali a poukladali všetky naše veci, pripravili byt na našu neprítomnosť, bolo už skoré poobedie. Chcel som síce vyraziť už oveľa skôr, ale keďže budeme mať stále strechu nad hlavou a môžeme prenocovať kdekoľvek, nerobil som si z toho ťažkú hlavu. Môj plán bol kemp v malom mestečku Łańcut v Podkarpatskom vojvodstve, asi 20 km od Rzeszówa a 180 km od Prešova. Dorazili sme tam podvečer a podľa slov veľmi milej majiteľky, boli sme prví Slováci v tomto kempe. Zohriali sme si zásoby ešte z domu a v prístrešku spolu s miestnymi komármi sme ich zjedli. Po prvej noci strávenej v karavane musím povedať, že sa v ňom spí úplne super. Obidve lôžka na spanie (jedno je úplne hore nad šoférom v "alkovni", druhé je úplne vzadu) sú veľmi široké s poctivými matracmi a riadnymi perinami, takže sa tu bezproblémovo vyspia 4 osoby.
Ráno som prevzal karavan z prešovskej požičovne a absolvoval zrýchlené školenie na jeho obsluhu. Priznám sa, mal som na začiatku trochu obavy, ale tie sa rozplynuli po prvých kilometroch šoférovania. Kým sme doň poznášali a poukladali všetky naše veci, pripravili byt na našu neprítomnosť, bolo už skoré poobedie. Chcel som síce vyraziť už oveľa skôr, ale keďže budeme mať stále strechu nad hlavou a môžeme prenocovať kdekoľvek, nerobil som si z toho ťažkú hlavu. Môj plán bol kemp v malom mestečku Łańcut v Podkarpatskom vojvodstve, asi 20 km od Rzeszówa a 180 km od Prešova. Dorazili sme tam podvečer a podľa slov veľmi milej majiteľky, boli sme prví Slováci v tomto kempe. Zohriali sme si zásoby ešte z domu a v prístrešku spolu s miestnymi komármi sme ich zjedli. Po prvej noci strávenej v karavane musím povedať, že sa v ňom spí úplne super. Obidve lôžka na spanie (jedno je úplne hore nad šoférom v "alkovni", druhé je úplne vzadu) sú veľmi široké s poctivými matracmi a riadnymi perinami, takže sa tu bezproblémovo vyspia 4 osoby.
Deň 2
Mesto Łańcut je známe so svojim zámkom zo 17. storočia, ktorý sa radí medzi najkrajšie aristokratické sídla v celej krajine. Jeho prepychový interiér dnes slúži ako múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisícky exponátov. Obklopuje ho veľký a veľmi dobre udržiavaný anglický park. My sme si zámok tentoraz obišli len zvonku, no určite si tu urobíme ešte nejaký výlet. Dnes nás čaká dlhá cesta na sever (približne 420 km) a tak hneď po obede v miestnej reštaurácii vyrážame do dediny Białowieża, ležiacej takmer na bieloruských hraniciach v Bielovežskom národnom parku. Bola to naša najdlhšia jazda z celého výletu a aby to nebolo málo, bola plná rekonštruujúcich úsekov, semaforov, kolón a obchádzok. Chvalabohu si deti počas jazdy viac ako hodinu pospali, ďalšiu časť cesty sa hrali vzadu na posteli či kreslili vpredu pri stolíku. A keď bolo najhoršie, zachránilo nás niekoľko epizód Bambuľky v tablete. Do nášho kempu sme dorazili tesne po zotmení, unavení, ale nažhavení na ďalšie dobrodružstva!
Mesto Łańcut je známe so svojim zámkom zo 17. storočia, ktorý sa radí medzi najkrajšie aristokratické sídla v celej krajine. Jeho prepychový interiér dnes slúži ako múzeum, v ktorom sa nachádzajú tisícky exponátov. Obklopuje ho veľký a veľmi dobre udržiavaný anglický park. My sme si zámok tentoraz obišli len zvonku, no určite si tu urobíme ešte nejaký výlet. Dnes nás čaká dlhá cesta na sever (približne 420 km) a tak hneď po obede v miestnej reštaurácii vyrážame do dediny Białowieża, ležiacej takmer na bieloruských hraniciach v Bielovežskom národnom parku. Bola to naša najdlhšia jazda z celého výletu a aby to nebolo málo, bola plná rekonštruujúcich úsekov, semaforov, kolón a obchádzok. Chvalabohu si deti počas jazdy viac ako hodinu pospali, ďalšiu časť cesty sa hrali vzadu na posteli či kreslili vpredu pri stolíku. A keď bolo najhoršie, zachránilo nás niekoľko epizód Bambuľky v tablete. Do nášho kempu sme dorazili tesne po zotmení, unavení, ale nažhavení na ďalšie dobrodružstva!
Deň 3
Tento deň je oddychový. Teda aspoň od dlhého šoférovania, lebo vylihovať sme tu rozhodne neprišli. Bielovežský prales je posledná veľká súvislá plocha pralesa v Európe. Pôvodne bola celá oblasť strednej a východnej Európy pokrytá hlbokými lesmi podobnými tým, ktoré sa zachovali v tejto rezervácii. Tento prastarý prales má cca 1200 km2 a zasahuje aj do územia Bieloruska. Bielovežský národný park je prvý národný park zriadený v Poľsku a jediná poľská lokalita, ktorá je zapísaná na zozname prírodných pamiatok UNESCO. Mimoriadne chránené územie je možné navštíviť len v doprovode s miestnym sprievodcom. Známe z tohto územia sú fotky voľne žijúcich zubrov európskych, ktoré tu boli istý čas takmer úplne vyhubené. V priebehu storočí územie striedavo ovládali litovské kniežatá, poľskí králi a ruskí cári. Práve na mnohé z týchto významných osobností je zameraný veľmi príjemný náučný chodník "Cesta kráľovských dubov". Jedná sa o skupinu 40 metrov vysokých dubov, z ktorých tie najstaršie majú viac ako 400 rokov. Tento chodník sme prešli veľmi rýchlo, lebo aj pár sekundové zastavenie zneužili vyhladované miestne komáre, ktorým sa v týchto mokradiach extrémne darí. Druhou veľmi príjemnou a pre deti viac než vhodnou aktivitou bola návšteva zubrej rezervácie, kde sme si okrem zubrov obzreli z blízka aj iné z lokálnych zvierat žijúcich v tomto pralese (tarpan, jeleň, vlk, rys, mačka divá). Obedňajšiu prestávku sme si urobili vo vychýrenej miestnej reštaurácii "Carska", ktorá je umiestnená v bývalej železničnej stanici neďaleko dediny Białowieża. Keďže som geograf, chcel som sa dostať čo najbližšie k bieloruským hraniciam, a tak sme si urobili asi 4 kilometrovú zachádzku k hraničnému prechodu Bialowieza - Pierarova, ktorý bol ale momentálne zatvorený.
Tento deň je oddychový. Teda aspoň od dlhého šoférovania, lebo vylihovať sme tu rozhodne neprišli. Bielovežský prales je posledná veľká súvislá plocha pralesa v Európe. Pôvodne bola celá oblasť strednej a východnej Európy pokrytá hlbokými lesmi podobnými tým, ktoré sa zachovali v tejto rezervácii. Tento prastarý prales má cca 1200 km2 a zasahuje aj do územia Bieloruska. Bielovežský národný park je prvý národný park zriadený v Poľsku a jediná poľská lokalita, ktorá je zapísaná na zozname prírodných pamiatok UNESCO. Mimoriadne chránené územie je možné navštíviť len v doprovode s miestnym sprievodcom. Známe z tohto územia sú fotky voľne žijúcich zubrov európskych, ktoré tu boli istý čas takmer úplne vyhubené. V priebehu storočí územie striedavo ovládali litovské kniežatá, poľskí králi a ruskí cári. Práve na mnohé z týchto významných osobností je zameraný veľmi príjemný náučný chodník "Cesta kráľovských dubov". Jedná sa o skupinu 40 metrov vysokých dubov, z ktorých tie najstaršie majú viac ako 400 rokov. Tento chodník sme prešli veľmi rýchlo, lebo aj pár sekundové zastavenie zneužili vyhladované miestne komáre, ktorým sa v týchto mokradiach extrémne darí. Druhou veľmi príjemnou a pre deti viac než vhodnou aktivitou bola návšteva zubrej rezervácie, kde sme si okrem zubrov obzreli z blízka aj iné z lokálnych zvierat žijúcich v tomto pralese (tarpan, jeleň, vlk, rys, mačka divá). Obedňajšiu prestávku sme si urobili vo vychýrenej miestnej reštaurácii "Carska", ktorá je umiestnená v bývalej železničnej stanici neďaleko dediny Białowieża. Keďže som geograf, chcel som sa dostať čo najbližšie k bieloruským hraniciam, a tak sme si urobili asi 4 kilometrovú zachádzku k hraničnému prechodu Bialowieza - Pierarova, ktorý bol ale momentálne zatvorený.
Deň 4
Dnes opúšťame prihraničné územie s Bieloruskom a presúvame sa do prihraničného územia s Ruskom, konkrétne do mazurskej oblasti do mestečka Giżycko, ktoré leží na brehu siedmich jazier. My máme namierené do kempu pri jazere Niegocin, ktoré je siedme najväčšie jazero v Poľsku. No kým sme tam dorazili, stihli sme aj mierne zablúdiť a kým sme sa opäť napojili na hlavný cestný ťah, prezreli sme si z auta veľmi peknú vidiecku krajinu. Medzi mestami Ełk a Białystok sme prechádzali cez Biebrzanský národný park, ktorý je svojou rozlohou 592 km2 najväčším národným parkom Poľska (v Poľsku je celkovo 23 národných parkov) a je tiež na zozname ramsarských mokraďov. Práve v tejto oblasti som prvýkrát v Poľsku videl dopravnú značku "Uwaga na losie!"/ Pozor na losy! Počas dnešnej cesty nás zastihla aj silná búrka a museli sme na chvíľu odstaviť auto na odpočívadle, lebo stierače nestíhali odpratávať nával dažďa na prednom skle. Keď sa to po chvíli zmiernilo, pokračovali sme ďalej v našej jazde. Niekde za mestom Elk zatopilo hlavnú cestu no my sme ňou stihli len tak tak prejsť. Nebolo mi vtedy všetko jedno, lebo tá cesta vyzerala ako riadna rieka. Keď sme po pár hodinách a po absolvovaní približne 250 km konečne dorazili do nášho cieľa, odmenou nám bolo podvečerné kúpanie v nahriatom jazere. Zostávame tu dve noci, takže zajtra bude kúpaco-oddychový deň.
Dnes opúšťame prihraničné územie s Bieloruskom a presúvame sa do prihraničného územia s Ruskom, konkrétne do mazurskej oblasti do mestečka Giżycko, ktoré leží na brehu siedmich jazier. My máme namierené do kempu pri jazere Niegocin, ktoré je siedme najväčšie jazero v Poľsku. No kým sme tam dorazili, stihli sme aj mierne zablúdiť a kým sme sa opäť napojili na hlavný cestný ťah, prezreli sme si z auta veľmi peknú vidiecku krajinu. Medzi mestami Ełk a Białystok sme prechádzali cez Biebrzanský národný park, ktorý je svojou rozlohou 592 km2 najväčším národným parkom Poľska (v Poľsku je celkovo 23 národných parkov) a je tiež na zozname ramsarských mokraďov. Práve v tejto oblasti som prvýkrát v Poľsku videl dopravnú značku "Uwaga na losie!"/ Pozor na losy! Počas dnešnej cesty nás zastihla aj silná búrka a museli sme na chvíľu odstaviť auto na odpočívadle, lebo stierače nestíhali odpratávať nával dažďa na prednom skle. Keď sa to po chvíli zmiernilo, pokračovali sme ďalej v našej jazde. Niekde za mestom Elk zatopilo hlavnú cestu no my sme ňou stihli len tak tak prejsť. Nebolo mi vtedy všetko jedno, lebo tá cesta vyzerala ako riadna rieka. Keď sme po pár hodinách a po absolvovaní približne 250 km konečne dorazili do nášho cieľa, odmenou nám bolo podvečerné kúpanie v nahriatom jazere. Zostávame tu dve noci, takže zajtra bude kúpaco-oddychový deň.
Deň 5
Ako som už spomínal, dnešok patril výlučne oddychu. Ešte by som chcel spomenúť jednu "vychytávku" z nášho kempu: spoplatnená sprcha s minútovou tarifikáciou. To znamená, že predtým, než sa začnete sprchovať, musíte do mincovníka, ktorý sa nachádza v strede umývarky, nahádzať presnú sumu podľa toho, koľko minút sa chcete sprchovať (1 zl = 1 minúta) a potom rýchlo utekať do vybraného sprchovacieho kúta, lebo sprcha sa vám automaticky spustí do 30 sekúnd. Keď si svoju očistu odhadnete zle, môže sa vám kľudne stať, že sa voda zastaví a budete mať ešte napenenú hlavu so šampónom. Vtedy nezostáva nič iné, len opustiť sprchovací kút, opäť nahádzať pár zlotých a ponáhľať sa späť. Najhorší scenár by mohol nastať, že máte šampón na hlave a žiadnu mincu poruke... Inak, dnešok bol veľmi príjemný - celý deň svietilo Slnko a s deťmi sme sa vyhrali na pieskovej pláži a v jazere. A poobede sme si ešte stihli vyprať prvú várku špinavého prádla (samozrejme za poplatok). Platí sa tu aj za obyčajné otvorenie kanála a vyliatie nádrže so špinavou vodou z karavanu, takže to hodlám urobiť niekedy na ďalší deň niekde počas ďalšej jazdy.
Ako som už spomínal, dnešok patril výlučne oddychu. Ešte by som chcel spomenúť jednu "vychytávku" z nášho kempu: spoplatnená sprcha s minútovou tarifikáciou. To znamená, že predtým, než sa začnete sprchovať, musíte do mincovníka, ktorý sa nachádza v strede umývarky, nahádzať presnú sumu podľa toho, koľko minút sa chcete sprchovať (1 zl = 1 minúta) a potom rýchlo utekať do vybraného sprchovacieho kúta, lebo sprcha sa vám automaticky spustí do 30 sekúnd. Keď si svoju očistu odhadnete zle, môže sa vám kľudne stať, že sa voda zastaví a budete mať ešte napenenú hlavu so šampónom. Vtedy nezostáva nič iné, len opustiť sprchovací kút, opäť nahádzať pár zlotých a ponáhľať sa späť. Najhorší scenár by mohol nastať, že máte šampón na hlave a žiadnu mincu poruke... Inak, dnešok bol veľmi príjemný - celý deň svietilo Slnko a s deťmi sme sa vyhrali na pieskovej pláži a v jazere. A poobede sme si ešte stihli vyprať prvú várku špinavého prádla (samozrejme za poplatok). Platí sa tu aj za obyčajné otvorenie kanála a vyliatie nádrže so špinavou vodou z karavanu, takže to hodlám urobiť niekedy na ďalší deň niekde počas ďalšej jazdy.
Deň 6
Opúšťame náš vo-všetkom-spoplatňovaný kemp (ale inak bol fajn) a smerujeme 260 km na západ do mesta Malbork. Prechádzame popri desiatkach jazier, cez celé územie Mazúr. Ide o územie, ktoré sa sformovalo v poslednej dobe ľadovej, kedy ustupujúce ľadovce vytvorili tisícky priehlbín, ktoré sú teraz vyplnené vodou. Mazury, tento riedko obývaný kraj hustých lesov a nespočetných jazier a riek je jednou z hlavných dovolenkových oblastí Poľska, čo ma vôbec neprekvapuje, lebo je tu ozaj nádherne. Určite sa tu ešte raz vrátime, lebo je tu mnoho vecí, ktoré by som chcel navštíviť.
Jednou z nich je aj vojenská pamiatka z druhej svetovej vojny "Wolfsschanze" pri obci Gierłoż, popri ktorej sme dnes veľmi blízko prechádzali. V poľštine Wilczy Szaniec, v slovenčine Vlčia hradba, je označenie pre obrovské podzemné veliteľské stanovište, jeden z hlavných stanov Adolfa Hitlera počas druhej svetovej vojny, skadiaľ boli riadené vojenské operácie na východnom fronte či v Afrike. Bol to komplex budov a bunkrov s niekoľko metrov hrubými železobetónovými múrmi. Boli tu kancelárie, sklady, ubytovacie priestory, operačné miestnosti, kino či poľné letisko. Takmer 11 hektárový areál bol zamaskovaný zavesenou kamuflážou z vegetácie, ktorá sa menila tak, aby zodpovedala aktuálnemu ročnému obdobiu. Pracovalo tu od 3 do 5 tisíc zamestnancov. Wolfsschanze je tiež miesto posledného pokusu o atentát na Hitlera.
Podvečer sme dorazili do kempu v meste Malbork, ktoré je známe vďaka svojmu križiackemu hradu, ktorého návštevu máme naplánovanú na ďalší deň. Každý kemp bol niečim unikátny. Tento vyniká svojou výbornou polohou a s parádnym výhľadom na hrad.
Opúšťame náš vo-všetkom-spoplatňovaný kemp (ale inak bol fajn) a smerujeme 260 km na západ do mesta Malbork. Prechádzame popri desiatkach jazier, cez celé územie Mazúr. Ide o územie, ktoré sa sformovalo v poslednej dobe ľadovej, kedy ustupujúce ľadovce vytvorili tisícky priehlbín, ktoré sú teraz vyplnené vodou. Mazury, tento riedko obývaný kraj hustých lesov a nespočetných jazier a riek je jednou z hlavných dovolenkových oblastí Poľska, čo ma vôbec neprekvapuje, lebo je tu ozaj nádherne. Určite sa tu ešte raz vrátime, lebo je tu mnoho vecí, ktoré by som chcel navštíviť.
Jednou z nich je aj vojenská pamiatka z druhej svetovej vojny "Wolfsschanze" pri obci Gierłoż, popri ktorej sme dnes veľmi blízko prechádzali. V poľštine Wilczy Szaniec, v slovenčine Vlčia hradba, je označenie pre obrovské podzemné veliteľské stanovište, jeden z hlavných stanov Adolfa Hitlera počas druhej svetovej vojny, skadiaľ boli riadené vojenské operácie na východnom fronte či v Afrike. Bol to komplex budov a bunkrov s niekoľko metrov hrubými železobetónovými múrmi. Boli tu kancelárie, sklady, ubytovacie priestory, operačné miestnosti, kino či poľné letisko. Takmer 11 hektárový areál bol zamaskovaný zavesenou kamuflážou z vegetácie, ktorá sa menila tak, aby zodpovedala aktuálnemu ročnému obdobiu. Pracovalo tu od 3 do 5 tisíc zamestnancov. Wolfsschanze je tiež miesto posledného pokusu o atentát na Hitlera.
Podvečer sme dorazili do kempu v meste Malbork, ktoré je známe vďaka svojmu križiackemu hradu, ktorého návštevu máme naplánovanú na ďalší deň. Každý kemp bol niečim unikátny. Tento vyniká svojou výbornou polohou a s parádnym výhľadom na hrad.
Deň 7
O hrade Malbork som už veľa počul, videl som ho na množstve fotografií či videí, ale osobne som sa naň dostal až počas tohto výletu. V roku 1309 sa presídlil z Milána do Malborku veľmajster Rádu nemeckých rytierov a odvtedy sa stal Malbork trvalým sídlom veľmajstrov tohto rádu (nemecký stredoveký rytiersky rád, ktorý vznikol počas križiackych výprav na území Jeruzalemského kráľovstva s cieľom ochrániť pútnikov ku Kristovmu hrobu a tiež obrany kresťanských území na východe). Po svojom príchode do Poľska sa pustili do stavby mohutného hradu, z ktorého sa postupne stal najrozsiahlejší pevnostný komplex celej stredovekej Európy. Tento križiacky hrad je najväčšou gotickou stavbou na svete a zároveň najväčšou stavbou na svete z pálených tehál! Asi vás neprekvapí, že je aj na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a patrí medzi najnavštevovanejšie pamätihodnosti z celej krajiny. Keďže včera podvečer sme sa trochu prešli a stihli sme si kúpiť vstupenky na hrad v predstihu, nemuseli sme dnes stáť v dlhom rade a ušetrili sme nejaký vzácny čas. Pani v infocentre nám nastavila v audiosprievodcoch nejaký zjednodušený rodinný okruh. Spočiatku tie prístroje boli fajn, ale po pár zastávkach sme ich odložili a začali sa prechádzať po pevnosti vlastným, niekedy zrýchleným tempom. Bol som prekvapený, že objavovať tento hrad naše deti celkom bavilo a len chvíľu som musel Adama nosiť na rukách. Dokopy nám to zabralo takmer tri hodiny (keby sme to prechádzali poctivo, kľudne by nám tento mega hrad zabral aj 4-5 hodín prehliadky). A tiež som bol prekvapený, že na to, aká významná je to pamiatka, tu dnes nebolo vôbec veľa ľudí. Zaslúžený obed sme si dali na nábreží rieky Nogat, v útulnom bistre s výhľadom na pevnosť. Potom sme sa rozlúčili s Malborkom a presunuli 70 km na sever do známeho letoviska Sopot pri Baltskom mori. Trochu som sa obával, či budeme mať voľné miesto v mnou vyhliadnutom nádhernom kempe, ale na moje veľké potešenie mali ešte dve posledné voľné miesta pre karavan, a tak sme to odstavili pár metrov od bráničky k chodníku k moru a pár metrov od detského ihriska a pár metrov od umývariek. Jednoducho veľmi strategická poloha! Keďže sme tu prišli vo veľmi dobrom čase, vrhli sme sa ešte do poobedňajšieho mora a urobili na nádhernej pieskovej pláži niekoľko hradov a ciest.
O hrade Malbork som už veľa počul, videl som ho na množstve fotografií či videí, ale osobne som sa naň dostal až počas tohto výletu. V roku 1309 sa presídlil z Milána do Malborku veľmajster Rádu nemeckých rytierov a odvtedy sa stal Malbork trvalým sídlom veľmajstrov tohto rádu (nemecký stredoveký rytiersky rád, ktorý vznikol počas križiackych výprav na území Jeruzalemského kráľovstva s cieľom ochrániť pútnikov ku Kristovmu hrobu a tiež obrany kresťanských území na východe). Po svojom príchode do Poľska sa pustili do stavby mohutného hradu, z ktorého sa postupne stal najrozsiahlejší pevnostný komplex celej stredovekej Európy. Tento križiacky hrad je najväčšou gotickou stavbou na svete a zároveň najväčšou stavbou na svete z pálených tehál! Asi vás neprekvapí, že je aj na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a patrí medzi najnavštevovanejšie pamätihodnosti z celej krajiny. Keďže včera podvečer sme sa trochu prešli a stihli sme si kúpiť vstupenky na hrad v predstihu, nemuseli sme dnes stáť v dlhom rade a ušetrili sme nejaký vzácny čas. Pani v infocentre nám nastavila v audiosprievodcoch nejaký zjednodušený rodinný okruh. Spočiatku tie prístroje boli fajn, ale po pár zastávkach sme ich odložili a začali sa prechádzať po pevnosti vlastným, niekedy zrýchleným tempom. Bol som prekvapený, že objavovať tento hrad naše deti celkom bavilo a len chvíľu som musel Adama nosiť na rukách. Dokopy nám to zabralo takmer tri hodiny (keby sme to prechádzali poctivo, kľudne by nám tento mega hrad zabral aj 4-5 hodín prehliadky). A tiež som bol prekvapený, že na to, aká významná je to pamiatka, tu dnes nebolo vôbec veľa ľudí. Zaslúžený obed sme si dali na nábreží rieky Nogat, v útulnom bistre s výhľadom na pevnosť. Potom sme sa rozlúčili s Malborkom a presunuli 70 km na sever do známeho letoviska Sopot pri Baltskom mori. Trochu som sa obával, či budeme mať voľné miesto v mnou vyhliadnutom nádhernom kempe, ale na moje veľké potešenie mali ešte dve posledné voľné miesta pre karavan, a tak sme to odstavili pár metrov od bráničky k chodníku k moru a pár metrov od detského ihriska a pár metrov od umývariek. Jednoducho veľmi strategická poloha! Keďže sme tu prišli vo veľmi dobrom čase, vrhli sme sa ešte do poobedňajšieho mora a urobili na nádhernej pieskovej pláži niekoľko hradov a ciest.
Deň 8
Dnes sme sa okrem kúpania chceli trochu pozrieť aj na mesto Sopot, v ktorom sa nachádzame. Sopot je situovaný medzi Gdyniou (na severe) a Gdanskom (na juhu) a všetky tieto tri mestá volajú aj "Trojmestie". V minulom storočí ho s veľkou obľubou navštevovala spoločenská smotánka z celého sveta (z časti aj kvôli kasínu). Momentálne je jednou z jeho najnavštevovanejších atrakcií drevené mólo postavené v roku 1827 a so svojou dĺžkou cez 500 metrov sa radí k najdlhším dreveným mólam na svete. My sme sa naň dostali po príjemnej prechádzke po pobrežnej promenáde, na ktorú sme sa napojili priamo z nášho kempu. Súbežne s touto promenádou vedie aj veľmi obľúbený cyklistický chodník, ktorý spája Sopot s predmestím Gdansku. Po našom návrate "domov" sme celé poobedie strávili na pláži príjemného Baltského mora.
Dnes sme sa okrem kúpania chceli trochu pozrieť aj na mesto Sopot, v ktorom sa nachádzame. Sopot je situovaný medzi Gdyniou (na severe) a Gdanskom (na juhu) a všetky tieto tri mestá volajú aj "Trojmestie". V minulom storočí ho s veľkou obľubou navštevovala spoločenská smotánka z celého sveta (z časti aj kvôli kasínu). Momentálne je jednou z jeho najnavštevovanejších atrakcií drevené mólo postavené v roku 1827 a so svojou dĺžkou cez 500 metrov sa radí k najdlhším dreveným mólam na svete. My sme sa naň dostali po príjemnej prechádzke po pobrežnej promenáde, na ktorú sme sa napojili priamo z nášho kempu. Súbežne s touto promenádou vedie aj veľmi obľúbený cyklistický chodník, ktorý spája Sopot s predmestím Gdansku. Po našom návrate "domov" sme celé poobedie strávili na pláži príjemného Baltského mora.
Deň 9
Ani dnes sa nám nechcelo celý deň vylihovať pri mori a tak sme sa doobeda vybrali navštíviť Gdansk. Podľa Google by to z nášho kempu na železničnú stanicu v Sopote malo byť nejakých 25 minút chôdze, ale Google neráta, že máme 3 a 6 ročné dieťa, takže sme sa radšej za pár drobných zviezli taxíkom (cca 2,8 € cez aplikáciu Bolt/Free now) a na stanicu sme prišli ani nie za 5 minút. Vlaky SKM (szybka kolej miejska) spájajú Gdyniu - Sopot - Gdansk, premávajú približne každých 15-20 minút a sú veľmi lacné (nás vyšiel jednosmerný lístok zo Sopotu pre dospelú osobu 0,98 €, pre 6 ročné dieťa 0,61 € a pre 3 ročné dieťa zdarma). Z našej cieľovej stanice (Gdansk Glówny) sme sa potom chvíľu prešli a po cca 15 minútach sme dorazili na začiatok historického centra Gdansku. O tomto meste, historickom skvoste, sa tu nebudem veľa rozpisovať, lebo je to na samostatný článok a možno sa to ani nedá opísať slovami a možno ani fotografiami. Gdansk treba jednoducho navštíviť. Krátke zhrnutie: jedno z najstarších a najväčších poľských miest, dôležitý morský prístav, masakrálne krásna mestská architektúra, útokom na jeho blízke okolie 1. septembra 1939 sa začal konflikt medzi Nemeckom a Poľskom, ktorý vyústil do 2. svetovej vojny, obrovské lodenice, okrem mnohých iných významných ľudí sa tu narodil Gabriel Fahrenheit (vynálezca ortuťového teplomera a pomenovaná je po ňom aj jednotka teploty).
Ani dnes sa nám nechcelo celý deň vylihovať pri mori a tak sme sa doobeda vybrali navštíviť Gdansk. Podľa Google by to z nášho kempu na železničnú stanicu v Sopote malo byť nejakých 25 minút chôdze, ale Google neráta, že máme 3 a 6 ročné dieťa, takže sme sa radšej za pár drobných zviezli taxíkom (cca 2,8 € cez aplikáciu Bolt/Free now) a na stanicu sme prišli ani nie za 5 minút. Vlaky SKM (szybka kolej miejska) spájajú Gdyniu - Sopot - Gdansk, premávajú približne každých 15-20 minút a sú veľmi lacné (nás vyšiel jednosmerný lístok zo Sopotu pre dospelú osobu 0,98 €, pre 6 ročné dieťa 0,61 € a pre 3 ročné dieťa zdarma). Z našej cieľovej stanice (Gdansk Glówny) sme sa potom chvíľu prešli a po cca 15 minútach sme dorazili na začiatok historického centra Gdansku. O tomto meste, historickom skvoste, sa tu nebudem veľa rozpisovať, lebo je to na samostatný článok a možno sa to ani nedá opísať slovami a možno ani fotografiami. Gdansk treba jednoducho navštíviť. Krátke zhrnutie: jedno z najstarších a najväčších poľských miest, dôležitý morský prístav, masakrálne krásna mestská architektúra, útokom na jeho blízke okolie 1. septembra 1939 sa začal konflikt medzi Nemeckom a Poľskom, ktorý vyústil do 2. svetovej vojny, obrovské lodenice, okrem mnohých iných významných ľudí sa tu narodil Gabriel Fahrenheit (vynálezca ortuťového teplomera a pomenovaná je po ňom aj jednotka teploty).
Deň 10
Pred našim odchodom na dovolenku, keď sme sa balili, som mal veľkú dilemu, či s nami brať alebo nebrať bicykle. Nakoniec som ich nezobral a vôbec som to neľutoval (zobrali sme len kolobežky pre deti). Všade, kde by som bicykel teoreticky aj využil, bola požičovňa a tak je to aj v našom prímorskom kempe v Sopote. Keďže som nechcel nabúrať náš dnešný naplánovaný denný program a nechať moju partiu samú, trochu som si privstal a efektívne využil čas, kým ešte všetci spali. Vybral som sa na pár kilometrovú bicyklovačku po parádnej cykloceste popri pobreží Baltského mora, ktorá spája Gdyniu - Sopot - Gdansk. Tento ranný zážitok (aj pôžitok zároveň) zaklincoval kruhový cyklo objazd. Čo tak na našej ceste po Poľsku pozorujem, tak je tu skvelá cyklistická infraštruktúra, o akej sa nám na Slovensku môže len snívať. Po raňajkách sme sa vybrali do Sopotu druhýkrát, ale tentoraz nie peši, ale taxíkom, aby sme stihli absolvovať plavbu na gýčovej pirátskej lodi ešte pred obedom (nechcel som odísť od Baltského mora bez zážitku mojich detí z plavby na lodi. Sprvu som plánoval plavbu riadnym trajektom na polostrov/kosu Hel, ale tá plavba na gusto mojich malých detí trvá príliš dlho, tak som musel z mojich lodných plánov trochu ubrať a urobiť takýto kompromis pre tú pirátsku loď). Celé poobedie patrilo opäť kúpaniu sa v mori.
Pred našim odchodom na dovolenku, keď sme sa balili, som mal veľkú dilemu, či s nami brať alebo nebrať bicykle. Nakoniec som ich nezobral a vôbec som to neľutoval (zobrali sme len kolobežky pre deti). Všade, kde by som bicykel teoreticky aj využil, bola požičovňa a tak je to aj v našom prímorskom kempe v Sopote. Keďže som nechcel nabúrať náš dnešný naplánovaný denný program a nechať moju partiu samú, trochu som si privstal a efektívne využil čas, kým ešte všetci spali. Vybral som sa na pár kilometrovú bicyklovačku po parádnej cykloceste popri pobreží Baltského mora, ktorá spája Gdyniu - Sopot - Gdansk. Tento ranný zážitok (aj pôžitok zároveň) zaklincoval kruhový cyklo objazd. Čo tak na našej ceste po Poľsku pozorujem, tak je tu skvelá cyklistická infraštruktúra, o akej sa nám na Slovensku môže len snívať. Po raňajkách sme sa vybrali do Sopotu druhýkrát, ale tentoraz nie peši, ale taxíkom, aby sme stihli absolvovať plavbu na gýčovej pirátskej lodi ešte pred obedom (nechcel som odísť od Baltského mora bez zážitku mojich detí z plavby na lodi. Sprvu som plánoval plavbu riadnym trajektom na polostrov/kosu Hel, ale tá plavba na gusto mojich malých detí trvá príliš dlho, tak som musel z mojich lodných plánov trochu ubrať a urobiť takýto kompromis pre tú pirátsku loď). Celé poobedie patrilo opäť kúpaniu sa v mori.
Deň 11
Po 3,5 dňoch strávených pri Baltskom mori opäť sadám za volant. Dnes začína náš postupný návrat domov. Nebude to priama cesta, lebo počas nasledujúcich dní ešte urobíme pár zaujímavých zastávok. Na dnešnú noc som vybral kemp v poľskej metropole, v meste Varšava, a tak nás čaká niečo vyše 360 km strávených jazdou. Preto si pred odchodom zo Sopotu doplníme zásoby čerstvej vody a vypustíme nádrže so špinavými vodami. Keď sme podvečer dorazili do hlavného mesta a ubytovali sa (zaparkovali), vyšli sme zadnou bráničkou z kempu a po pár metroch sme sa dostali priamo k najväčšej a najdlhšej poľskej a 9. najdlhšej rieky Európy - k rieke Wisla. Tento teplý večer sme využili na objavovanie menej prebádaných miest a zaujímavých zákutí v našom okolí na brehu rieky. Je stade nádherná panoráma na poľskú metropolu a jej mrakodrapy a tiež na fotogenický Most Siekierkowski. Ešte aby som nezabudol okomentovať náš kemp: človek by si pomyslel, že hlavné a najbohatšie mesto krajiny bude mať kemping ako výkladnú skriňu, ale opak je pravdou. Vo Varšave som našiel asi 3 kempy. Rozhodoval som sa podľa fotiek, recenzií a pre nás najvýhodnejšej polohe voči zajtrajšiemu miestu, kam sa chceme vybrať. Tak som vyberal najmenšie zlo. Kemp bez spŕch, kuchynky a s dvoma sparťanskými toaletami. Ale aspoň lokalitu mal podľa mňa super (-:
Po 3,5 dňoch strávených pri Baltskom mori opäť sadám za volant. Dnes začína náš postupný návrat domov. Nebude to priama cesta, lebo počas nasledujúcich dní ešte urobíme pár zaujímavých zastávok. Na dnešnú noc som vybral kemp v poľskej metropole, v meste Varšava, a tak nás čaká niečo vyše 360 km strávených jazdou. Preto si pred odchodom zo Sopotu doplníme zásoby čerstvej vody a vypustíme nádrže so špinavými vodami. Keď sme podvečer dorazili do hlavného mesta a ubytovali sa (zaparkovali), vyšli sme zadnou bráničkou z kempu a po pár metroch sme sa dostali priamo k najväčšej a najdlhšej poľskej a 9. najdlhšej rieky Európy - k rieke Wisla. Tento teplý večer sme využili na objavovanie menej prebádaných miest a zaujímavých zákutí v našom okolí na brehu rieky. Je stade nádherná panoráma na poľskú metropolu a jej mrakodrapy a tiež na fotogenický Most Siekierkowski. Ešte aby som nezabudol okomentovať náš kemp: človek by si pomyslel, že hlavné a najbohatšie mesto krajiny bude mať kemping ako výkladnú skriňu, ale opak je pravdou. Vo Varšave som našiel asi 3 kempy. Rozhodoval som sa podľa fotiek, recenzií a pre nás najvýhodnejšej polohe voči zajtrajšiemu miestu, kam sa chceme vybrať. Tak som vyberal najmenšie zlo. Kemp bez spŕch, kuchynky a s dvoma sparťanskými toaletami. Ale aspoň lokalitu mal podľa mňa super (-:
Deň 12
Vo Varšave som bol už tretí raz a opäť na mňa urobila skvelý dojem. Veľakrát som sa pri pohľade na obrovské varšavské presklené mrakodrapy cítil ako v Amerike (v ktorej som ešte zatiaľ nebol). Na dnes som si pre deti naplánoval parádny program - návštevu vedeckého centra Kopernik, ktoré sa radí medzi najpopulárnejšie rodinné atrakcie v Poľsku. Môžete si tu vyskúšať najrôznejšie činnosti v praxi, rôzne pokusy, simulátory, pomocou ktorých deti spoznávajú svet. Deň začínal dobre, podarilo sa nám prísť v dobrom čase a našiel som super parkovacie miesto takmer oproti "múzeu". No keď sme prišli pred pokladne, svietil na nás oznam z televízora, že na dnes a na zajtra sú už všetky vstupenky vypredané. Vôbec som nemal pocit, že je to tam prepchaté ľuďmi a pre istotu som sa pýtal pri viacerých okienkách, či je dnes šanca sa dostať dnu, keď nejaký návštevník opustí múzeum a uvoľní sa jeho miesto. Všade mi dali zamietavú odpoveď. Takže ponaučenie do budúcnosti je, že si treba zarezervovať vopred aj niekoľko dní každú vychýrenú atrakciu, ktorú plánujete navštíviť. Takže vedecké centrum Kopernik si pozrieme na našej najbližšej návšteve Varšavy. Výhodou obrovských miest je, že sú tam desiatky ďalších iných atrakcií a tak po chvíľke gúglenia som vymyslel plán B: Múzeum evolúcie. Karavan som už nechal zaparkovaný tu pred vedeckým centrom, nechcel som ho ťahať do úzkeho centra, kde sa nachádza múzeum. Aj teraz sme využili super praktickú aplikáciu a taxíkom sme sa pohodlne, lacno a rýchlo dostali rovno pred "Pałac Kultury i Nauki", v ktorom múzeum sídli. Pałac Kultury i Nauki z roku 1955 je so svojimi 237 metrami druhá najvyššia budova v Poľsku, 5-ta v Európskej Únii a jedna z najvyšších v celej Európe. Kým nepostavili mrakodrap s hodinami v Tokyu, bola táto budova najvyššia "hodinová veža" na svete. V Múzeu evolúcie je veľa makiet starých dinosaurov, množstvo kostičiek, zmenšenín zemegule, čo sa deťom (aj nám) celkom páčilo. V centre Varšavy sme sa ešte výborne naobedovali a keďže náš kemp bol hrozný, nechcelo sa nám tu veľmi zostávať na noc. Vybrali sme sa teda ďalej na cestu, aby sme nemuseli ďalší deň stráviť toľko cestovaním. Soňa našla na internete veľmi pekný kemp v meste Pulawy, vzdialenom od Varšavy 135 km. Naše rozhodnutie opustiť Varšavu sa oplatilo a jednu noc budeme opäť pri rieke Wisła, priamo v riečnom prístave mesta Pulawy. Zaujímavosťou je, že v tomto meste vzniklo prvé poľské múzeum. Dorazili sme tu podvečer a okrem výbornej domácej zmrzliny a množstva detských preliezok v kempe sme si vychutnali aj fotogenický západ Slnka.
Vo Varšave som bol už tretí raz a opäť na mňa urobila skvelý dojem. Veľakrát som sa pri pohľade na obrovské varšavské presklené mrakodrapy cítil ako v Amerike (v ktorej som ešte zatiaľ nebol). Na dnes som si pre deti naplánoval parádny program - návštevu vedeckého centra Kopernik, ktoré sa radí medzi najpopulárnejšie rodinné atrakcie v Poľsku. Môžete si tu vyskúšať najrôznejšie činnosti v praxi, rôzne pokusy, simulátory, pomocou ktorých deti spoznávajú svet. Deň začínal dobre, podarilo sa nám prísť v dobrom čase a našiel som super parkovacie miesto takmer oproti "múzeu". No keď sme prišli pred pokladne, svietil na nás oznam z televízora, že na dnes a na zajtra sú už všetky vstupenky vypredané. Vôbec som nemal pocit, že je to tam prepchaté ľuďmi a pre istotu som sa pýtal pri viacerých okienkách, či je dnes šanca sa dostať dnu, keď nejaký návštevník opustí múzeum a uvoľní sa jeho miesto. Všade mi dali zamietavú odpoveď. Takže ponaučenie do budúcnosti je, že si treba zarezervovať vopred aj niekoľko dní každú vychýrenú atrakciu, ktorú plánujete navštíviť. Takže vedecké centrum Kopernik si pozrieme na našej najbližšej návšteve Varšavy. Výhodou obrovských miest je, že sú tam desiatky ďalších iných atrakcií a tak po chvíľke gúglenia som vymyslel plán B: Múzeum evolúcie. Karavan som už nechal zaparkovaný tu pred vedeckým centrom, nechcel som ho ťahať do úzkeho centra, kde sa nachádza múzeum. Aj teraz sme využili super praktickú aplikáciu a taxíkom sme sa pohodlne, lacno a rýchlo dostali rovno pred "Pałac Kultury i Nauki", v ktorom múzeum sídli. Pałac Kultury i Nauki z roku 1955 je so svojimi 237 metrami druhá najvyššia budova v Poľsku, 5-ta v Európskej Únii a jedna z najvyšších v celej Európe. Kým nepostavili mrakodrap s hodinami v Tokyu, bola táto budova najvyššia "hodinová veža" na svete. V Múzeu evolúcie je veľa makiet starých dinosaurov, množstvo kostičiek, zmenšenín zemegule, čo sa deťom (aj nám) celkom páčilo. V centre Varšavy sme sa ešte výborne naobedovali a keďže náš kemp bol hrozný, nechcelo sa nám tu veľmi zostávať na noc. Vybrali sme sa teda ďalej na cestu, aby sme nemuseli ďalší deň stráviť toľko cestovaním. Soňa našla na internete veľmi pekný kemp v meste Pulawy, vzdialenom od Varšavy 135 km. Naše rozhodnutie opustiť Varšavu sa oplatilo a jednu noc budeme opäť pri rieke Wisła, priamo v riečnom prístave mesta Pulawy. Zaujímavosťou je, že v tomto meste vzniklo prvé poľské múzeum. Dorazili sme tu podvečer a okrem výbornej domácej zmrzliny a množstva detských preliezok v kempe sme si vychutnali aj fotogenický západ Slnka.
Deň 13
Dnes nás čaká niečo cez 270 kilometrov a som nesmierne rád, že sme sa začali presúvať na juh už včera (inak by nás čakalo vyše 400 km). Ráno opúšťame krásny kemp v Pulawách a do navigácie nastavím dnešný cieľ - mesto Krosno. Niekde na polceste pri mestečku Raclawice/Nisko sme sa zastavili na obed. Stojíme už druhýkrát, lebo v prvej reštaurácii sa pripravovali na svadobnú hostinu (dnes je sobota). A tak aj teraz, keď sme zastavili, som sa s malou dušičkou a prázdnym bruchom išiel najprv opýtať, či majú otvorené. Pre naše šťastie riadne obsluhovali a popri tom tiež chystali svadobnú hostinu. Počas nášho výletu som sa viackrát veľmi dobre najedol, ale tentoraz to bolo úplne geniálne. Domáci slepačí vývar, parádna krémová paradajková polievka, domáce ruské pirohy, chrumkavý kurací rezeň pre deti a pre Soňu delikátna bravčová kotleta ako z nejakej gurmánskej televíznej relácie. Neskutočne chutné a ešte k tomu obrovské porcie sme len tak tak do seba dotlačili a zvyšok z nezjedených detských porcií sme si zabalili so sebou, keďže nám to bolo ľúto nechať to tam na vyhodenie. Podvečer sme dorazili do Krosna, do mestom spravovaného útulného kempingu s parádnou polohou - v športovom areáli hneď vedľa letného kúpaliska, na ktoré máme automaticky ako ubytovaní hostia nejakú zľavu.
Dnes nás čaká niečo cez 270 kilometrov a som nesmierne rád, že sme sa začali presúvať na juh už včera (inak by nás čakalo vyše 400 km). Ráno opúšťame krásny kemp v Pulawách a do navigácie nastavím dnešný cieľ - mesto Krosno. Niekde na polceste pri mestečku Raclawice/Nisko sme sa zastavili na obed. Stojíme už druhýkrát, lebo v prvej reštaurácii sa pripravovali na svadobnú hostinu (dnes je sobota). A tak aj teraz, keď sme zastavili, som sa s malou dušičkou a prázdnym bruchom išiel najprv opýtať, či majú otvorené. Pre naše šťastie riadne obsluhovali a popri tom tiež chystali svadobnú hostinu. Počas nášho výletu som sa viackrát veľmi dobre najedol, ale tentoraz to bolo úplne geniálne. Domáci slepačí vývar, parádna krémová paradajková polievka, domáce ruské pirohy, chrumkavý kurací rezeň pre deti a pre Soňu delikátna bravčová kotleta ako z nejakej gurmánskej televíznej relácie. Neskutočne chutné a ešte k tomu obrovské porcie sme len tak tak do seba dotlačili a zvyšok z nezjedených detských porcií sme si zabalili so sebou, keďže nám to bolo ľúto nechať to tam na vyhodenie. Podvečer sme dorazili do Krosna, do mestom spravovaného útulného kempingu s parádnou polohou - v športovom areáli hneď vedľa letného kúpaliska, na ktoré máme automaticky ako ubytovaní hostia nejakú zľavu.
Deň 14
Krosno bolo pre mňa doteraz len obyčajným všedným poľským mestom, s ktorým sa mi akurát spájali spomienky z detstva na nákupy na miestnom blšaku. No dnes som zmenil svoj názor o 180 stupňov. Obrovský športový areál, v ktorom sa nachádza aj náš kemp, je parádnou ukážkou toho, ako sa dajú zmysluplne čerpať eurofondy. Nájdete tu veľké futbalové ihrisko okolo ktorého je bežecká dráha, niekoľko menších futbalových tréningových plôch, plážové volejbalové ihriská, basketbalové ihrisko, niekoľko tenisových kurtov, spomínané letné kúpalisko s množstvom vodných atrakcií a ktovie ešte aké ďalšie športové plochy sa skrývali pod zastrešenými objektami tohto areálu. Dnešok sme mali vyhradený len na oddych a zábavu na kúpalisku, na ktoré nás vyšiel celodenný rodinný lístok okolo 9 € (cena dokopy za všetkých!!!). Inak, toto mesto ma necelých 50 tis. obyvateľov, sídli tu poľský Inštitút pre ropu a plyn a mesto sa tiež môže pochváliť tým, že sa tu nachádzalo prvé známe ložisko ropy na svete! S Krosnom sa tiež spája dávna história sklárstva (od 16. st.), preto má prívlastok hlavné mesto poľského skla.
Krosno bolo pre mňa doteraz len obyčajným všedným poľským mestom, s ktorým sa mi akurát spájali spomienky z detstva na nákupy na miestnom blšaku. No dnes som zmenil svoj názor o 180 stupňov. Obrovský športový areál, v ktorom sa nachádza aj náš kemp, je parádnou ukážkou toho, ako sa dajú zmysluplne čerpať eurofondy. Nájdete tu veľké futbalové ihrisko okolo ktorého je bežecká dráha, niekoľko menších futbalových tréningových plôch, plážové volejbalové ihriská, basketbalové ihrisko, niekoľko tenisových kurtov, spomínané letné kúpalisko s množstvom vodných atrakcií a ktovie ešte aké ďalšie športové plochy sa skrývali pod zastrešenými objektami tohto areálu. Dnešok sme mali vyhradený len na oddych a zábavu na kúpalisku, na ktoré nás vyšiel celodenný rodinný lístok okolo 9 € (cena dokopy za všetkých!!!). Inak, toto mesto ma necelých 50 tis. obyvateľov, sídli tu poľský Inštitút pre ropu a plyn a mesto sa tiež môže pochváliť tým, že sa tu nachádzalo prvé známe ložisko ropy na svete! S Krosnom sa tiež spája dávna história sklárstva (od 16. st.), preto má prívlastok hlavné mesto poľského skla.
Deň 15
Dnes je náš posledný deň výletu. Čaká nás posledných pohodových cca 110 kilometrov domov. No aj tak vstávame trochu skôr, aby sme dokúpili ešte pár suvenírov (poľské krowky, bonbóny, čokolády a pivo), vyhľadali poštu a poslali pohľadnice z miest, ktoré sme navštívili, vyprázdnili karavan a stihli ho vrátiť do stanoveného času. Užívam si tieto kilometre a rozmýšľam, kedy budem opäť šoférovať takýto pojazdný domov.
Dnes je náš posledný deň výletu. Čaká nás posledných pohodových cca 110 kilometrov domov. No aj tak vstávame trochu skôr, aby sme dokúpili ešte pár suvenírov (poľské krowky, bonbóny, čokolády a pivo), vyhľadali poštu a poslali pohľadnice z miest, ktoré sme navštívili, vyprázdnili karavan a stihli ho vrátiť do stanoveného času. Užívam si tieto kilometre a rozmýšľam, kedy budem opäť šoférovať takýto pojazdný domov.
Naša trasa
Trochu o financiách
Keďže sa ma veľa ľudí pýtalo, koľko stojí taký karavan, koľko paliva sme spotrebovali, koľko nás stálo ubytovanie a pod., rozhodol som sa tu zverejniť kompletný prehľad štruktúry našich výdavkov:
- doprava: 2296,59 €, z toho je 2000 € za prenájom karavanu (15 dní), 266,45 € za palivo, 30,14 € za vlak, taxík a parkovanie
- ubytovanie 14 nocí (vrátane spŕch a prania): 255 €
- strava (raz denne sme sa zastavili v nejakej reštike): 288 €
- iné (335,43 €): potraviny (večere, raňajky, zmrzliny, ovocie,...), vstupy do pamiatok, suveníry a iné blbosti
Keďže sa ma veľa ľudí pýtalo, koľko stojí taký karavan, koľko paliva sme spotrebovali, koľko nás stálo ubytovanie a pod., rozhodol som sa tu zverejniť kompletný prehľad štruktúry našich výdavkov:
- doprava: 2296,59 €, z toho je 2000 € za prenájom karavanu (15 dní), 266,45 € za palivo, 30,14 € za vlak, taxík a parkovanie
- ubytovanie 14 nocí (vrátane spŕch a prania): 255 €
- strava (raz denne sme sa zastavili v nejakej reštike): 288 €
- iné (335,43 €): potraviny (večere, raňajky, zmrzliny, ovocie,...), vstupy do pamiatok, suveníry a iné blbosti
Prepočty a štatistiky
- celková cena výletu: 3175 €
- celkovo sme prešli 2187 km
- priemerná cena výletu na 1 deň: 212 €
- priemerná cena za 1 noc v kempe pre celú rodinu vrátane poplatkov za karavan: 18 €
- priemerná cena za 1 obed v reštike pre celú rodinu: 22 €
- priemerná spotreba nafty: 12,2 litrov/100 km
- priemerná cena nášho výletu na 1 deň, keby sme mali vlastný karavan (z celkových nákladov som odpočítal sumu 2000 € za prenájom): 79 € (samozrejme je to čisto teoreticky, lebo s karavanom sú isté náklady aj počas roka, aj keby stál bez pohnutia na dvore a samozrejme ho treba najprv ešte kúpiť :-)
- celková cena výletu: 3175 €
- celkovo sme prešli 2187 km
- priemerná cena výletu na 1 deň: 212 €
- priemerná cena za 1 noc v kempe pre celú rodinu vrátane poplatkov za karavan: 18 €
- priemerná cena za 1 obed v reštike pre celú rodinu: 22 €
- priemerná spotreba nafty: 12,2 litrov/100 km
- priemerná cena nášho výletu na 1 deň, keby sme mali vlastný karavan (z celkových nákladov som odpočítal sumu 2000 € za prenájom): 79 € (samozrejme je to čisto teoreticky, lebo s karavanom sú isté náklady aj počas roka, aj keby stál bez pohnutia na dvore a samozrejme ho treba najprv ešte kúpiť :-)
Zhrnutie
Bola to jedna z najkrajších dovoleniek/výletov, aké sme spolu ako rodina doteraz absolvovali. Nájsť a zvyknúť si na trochu stiesnený režim fungovania v obmedzenom priestore síce chvíľku trvalo, ale po pár dňoch sme už boli celkom zohratí. Oproti ubytovaniu v klasickom hoteli vidím v ubytovaní v karavane v kempe obrovské plus v tom, že úplne všetok čas (okrem spania a šoférovania) sme trávili vonku na vzduchu. V každom kempe, kde sme sa zastavili, si deti našli nových kamarátov (resp. cudzie deti sa pristavili pri nás a našli si naše deti) s ktorými sa potom hrali a za ktorými chodili. A nových známych sme si našli vo viacerých kempoch aj my dvaja so Soňou. Čo sa týka oddychu, tak fyzicky som si veľmi neoddýchol, ale psychicky som zrelaxoval výborne - na pomyslenie na pracovné povinnosti som nemal ani minútu.
A na záver - konečne si môžem odškrtnúť z môjho zoznamu ďalší splnený sen, no musím tam obratom dopísať ďalší - cestovať a spoznávať svet s karavanom ešte viac.
Bola to jedna z najkrajších dovoleniek/výletov, aké sme spolu ako rodina doteraz absolvovali. Nájsť a zvyknúť si na trochu stiesnený režim fungovania v obmedzenom priestore síce chvíľku trvalo, ale po pár dňoch sme už boli celkom zohratí. Oproti ubytovaniu v klasickom hoteli vidím v ubytovaní v karavane v kempe obrovské plus v tom, že úplne všetok čas (okrem spania a šoférovania) sme trávili vonku na vzduchu. V každom kempe, kde sme sa zastavili, si deti našli nových kamarátov (resp. cudzie deti sa pristavili pri nás a našli si naše deti) s ktorými sa potom hrali a za ktorými chodili. A nových známych sme si našli vo viacerých kempoch aj my dvaja so Soňou. Čo sa týka oddychu, tak fyzicky som si veľmi neoddýchol, ale psychicky som zrelaxoval výborne - na pomyslenie na pracovné povinnosti som nemal ani minútu.
A na záver - konečne si môžem odškrtnúť z môjho zoznamu ďalší splnený sen, no musím tam obratom dopísať ďalší - cestovať a spoznávať svet s karavanom ešte viac.
Počas našej cesty som urobil aj pár 360° fotografií, ktoré si môžete pozrieť tu:
