Možno je to aj 20 rokov dozadu, nepamätám si presne, keď som mal nasporených nejakých 2000 korún a chcel som si kúpiť nový walkman. Rodičia ma od toho odhovorili, že ho nebudem potrebovať, keďže mi ešte fungoval ten starý. Dali mi ponuku, že ak si ho nekúpim, tak mi pár korún doložia a kúpia mi nový bicykel (vtedy som jazdil na zdedenej bmxke po bratovi).
V tom čase fungovala v Prešove kdesi na Bardejovskej ulici, neďaleko Kronospanu jedna talianska firma, ktorá vyrábala bicykle. Pracoval v nej aj náš sused z bytovky, vďaka ktorému som si mohol vyskladať bicykel presne podľa mojich predstáv. Vybral som si farbu rámu, sedadlo, blatníky, pneumatiky, prehadzovačky a nesmelo chýbať ani dynamo na výrobu ekologickej energie pre zadné a predné svetlo. Bol to super pocit mať vlastný nový bicykel a ten walkman mi nikdy potom nechýbal.
Nepatril som k žiadnym každodenným cyklistom, jazdil som si vtedy, keď som mal chuť. Dakedy viac, inokedy menej. Pri pravidelnom cestovaní do školy či roboty ma odrádzal strmý kopec na Šidlovci. Teraz, keď sme sa presťahovali na sídlisko a bývam pár metrov od najluxusnejšieho cyklistického chodníka v Prešove (ten čo ide cez celé Sídlisko III) sa už na šidlovský kopec nemôžem vyhovárať (-:
Nepatril som k žiadnym každodenným cyklistom, jazdil som si vtedy, keď som mal chuť. Dakedy viac, inokedy menej. Pri pravidelnom cestovaní do školy či roboty ma odrádzal strmý kopec na Šidlovci. Teraz, keď sme sa presťahovali na sídlisko a bývam pár metrov od najluxusnejšieho cyklistického chodníka v Prešove (ten čo ide cez celé Sídlisko III) sa už na šidlovský kopec nemôžem vyhovárať (-:
V rozhodnutí používať bicykel ako môj každodenný dopravný prostriedok ma "prehovorila" hlavne žalostná situácia na prešovských cestách. Všetko zlé je na niečo dobré. Povedal som si, že nemám toľko času, aby som ho mohol tráviť sedením v autobuse, tak som oprášil môj starý bicykel a vydal sa na cestu do roboty. Trvalo mi to nejakých 15 minút (dačo cez 4 km), čo bolo smiešne oproti času, ktorý som potreboval pri cestovaní autobusom a nebodaj osobným autom.
Začal som v prvý aprílový pracovný deň a s výnimkou niekoľkých dní, keď bolo daždivé počasie alebo som musel ísť kvôli iným okolnostiam autom, je to teraz presne polrok, čo každé ráno vyberiem z garáže bicykel a vydávam sa do roboty. Tieto ranné a poobedňajšie jazdy sa stali chvíľami, ktoré mi vylepšujú moje pracovné dni. Z týchto 8 kilometrových "omrviniek" na deň alebo v časovom prepočte - z polhodinky krútenia do pedálov denne sa za šesť mesiacov nazbieralo takmer 800 kilometrov, resp. 52 hodín aktívneho pedálovania.
Teším sa nie tak z týchto štatistík, ako sa teším z pocitu, že som sa na to dal, že moja pevná vôľa nepoľavila a že ma to stále baví.
Tak čo, pridáte sa ku mne, necháte auto doma a stretneme sa na cyklistickom chodníku?
Teším sa nie tak z týchto štatistík, ako sa teším z pocitu, že som sa na to dal, že moja pevná vôľa nepoľavila a že ma to stále baví.
Tak čo, pridáte sa ku mne, necháte auto doma a stretneme sa na cyklistickom chodníku?
| | Toto sú moje teplotné rekordy: v strede leta takmer 39tka, teraz v jeseni nie sú výnimočné ani 3,5 stupňové chladné rána. |
