Dnes ráno som sa tak extrémne ponáhľal do roboty, že som si doma nestihol ani zaliať čaj a ani do ničoho narýchlo zahryznúť. Ako som vystúpil z busu na Trojici, zbadal som bagetériu HappyBelly a rozhodol som sa, že si kúpim nejaký sladký croissant a po ceste do kancelárie ho zjem. Začal som si prezerať ich ponuku a našiel som za 1,4 Eura raňajkové menu - čaj a čokoladový croissant. Vravím si, že prečo nie. Papierový sáčok s pečivom som si dal do ruksaku a čaj som si poprosil "zabaliť" do termo kelímka "take away". No nevyšiel som ani z bagetérie a začali ma páliť prsty od nažhaveného kelímka. Hoci moja kancelária je od bagetérie vzdialená len na 4 minúty chôdze, na Slovenskej ulici, nedokázal som udržať ten vriaci kelimok. Rozhodol som sa vrátiť naspäť do predajne, že si vypýtam ešte jeden kelímok a tak si to odnesiem už dvojvrstvovo. Rátal som s tým, že to nebude zadarmo a nový kelímok ma stál 20 centov. Čert to ber, aspoň si nespálim prsty. No to teplo zo žeravého čaju začalo prenikať aj cez druhý kelímok už pár metrov v podchode za kaviarňou Cuba Libre. Keď som bol pri ich letnej terase, tak to bolo opäť úplne neznesiteľné. Bol som supernasratý a lomcovalo ma sto chutí to niekam celé vyhodiť, ale bolo mi ľúto investície a rozhodol som sa bojovať ďalej. Kým som prešiel ďalších 200 metrov a dostal sa ku dverám kancelárie, vyskúšal som držať "termo" pohár asi na 100 spôsobov: zboku, zvrchu, zospodu, len za horný okraj, len za dolný okraj a mnoho ďalších vzájomných kombinácií. Veľmi to nepomohlo. Našťastie som bol úplne prvý, kto dnešné ráno vstupoval do našich dverí, lebo kľučka bola úplne vychladená, nenahriata od otvárania či zatvárania kolegami či študentmi. Stál som tam potom vo dverách pracovne dobrých pár minút a chladil si na kľučke moje spečené prsty (:
