Prázdniny sú v plnom prúde a tak by som sa chcel s vami podeliť o ďalší tip na jednodňový výlet, ktorý sme s priateľmi absolvovali už trošku dávnejšie. Začali sme skoro ráno v Prešove, pokračovali sme smerom na juh do Košíc, kde nastúpil posledný člen našej posádky. Z Košíc sme potom smerovali ďalej južným a západným smerom.
Naša prvá zastávka bola Gombasecká jaskyňa, ktorá sa nachádza uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny asi 15 km južne od Rožňavy. Vstupy sú raz za hodinu, preto je lepšie načasovať si príchod podľa otváracích hodín. Gombasecká jaskyňa je spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggteleckého krasu zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Na tomto území je známych viac než 1300 jaskýň, z čoho vyše 1000 je na území Slovenska. Na tomto zozname sa nachádza len 12 vybraných najreprezentatívnejších lokalít. Nezabudnite si pribaliť aj hrubší sveter, lebo v jaskyni je aj počas horúceho leta asi len 9 stupňov Celzia. |
Druhá zastávka bola Silická ľadnica, nachádzajúca sa v strednej časti Silickej planiny, vzdialená len pár kilometrov od Gombaseckej jaskyne. Ide o najnižšie položenú ľadovú jaskyňu na svete. Je súčasťou Silicko-Gombaseckého podzemného hydrologického systému a vznikla prepadnutím stropu staršieho podzemného dómu asi pred 2000 rokmi. Je voľne prístupná, no treba sa k nej dostať pešo po žltej značke od parkoviska (približne 20 minút). Silická ľadnica je tiež súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Podľa mňa je tento prírodný úkaz jedným z najkrajších na Slovensku! |
Opúšťame krasové územie a mierime na sever k našej tretej zastávke - do kaštieľa Betliar. História tejto reprezentačnej stavby je spätá s rodom Andrássyovcov. Najkrajšou časťou kaštieľa je podľa mňa knižnica s pôvodným interiérom, ktorú tu v roku 1790 založil Leopold Andrássy. Uvidíte tu viac ako 14-tisíc kníh pochádzajúcich z celej Európy z dôb 15. až 19. storočia. Za kaštieľom sa nachádza obrovský 57 hektárový anglický park, ktorý patrí k najväčším udržiavaným parkom na Slovensku a je tiež evidovaný na zozname svetových historických záhrad. |
Začíname sa vracať naspäť domov tou istou cestou ako sme išli doobedu. Ráno sme prvýkrát prechádzali popri hrade Krásna hôrka, no zastavujeme sa tu a navštívime ho až teraz poobede, ako našu štvrtú zastávku. Náš výlet bol presne rok predtým (rok 2011), ako sa cigáni z Krásnohorského Podhradia učili fajčiť a kým ešte nebol hrad zruinovaný plameňmi. Tento pôvodne gotický hrad datujúci sa k začiatku 14. storočia je Národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska. Rod Andrássyovcov pochádza zo Sedmohradska. Prvý člen tohto rodu, ktorý sa objavil v Uhorsku bol Peter Andrássy slúžiaci v Komárne. Ten prišiel v roku 1578 na hrad Krásna hôrka, aby ho spravoval po vymretom rode Bebekovcov, ktorý ho vlastnil predtým. V roku 1585 dostal rod Andrássyovcov hrad na 10 rokov ako zálohu. V roku 1642 cisár Ferdinand III. venoval rodine Andrássyovcov hrad Krásnu hôrku a priľahlé panstvá. Ako reprezentačné šľachtické sídlo bol tento hrad obývaný až do roku 1812. Posledný majiteľ Dionýz Andrássy pokračoval v premene hradu na múzeum jeho slávneho rodu a od roku 1906 ho sprístupňuje aj verejnosti. |
Našou predposlednou (piatou v poradí) zastávkou ležiacou hneď pod hradom Krásna hôrka bolo Mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov. V rokoch 1903-1904 ho dal postaviť gróf Dionýz Andrássy (posledný mužský predstaviteľ monockej vetvy Andrássyovcov) po smrti svojej manželky Františky. Zomrela v roku 1902 v Mníchove, kde bola aj dočasne pochovaná. V deň druhého výročia úmrtia boli jej telesné pozostatky prevezené a uložené do mauzólea v Krásnohorskom Podhradí. Gróf Dionýz Andrássy zomrel v roku 1913 v Palerme na Sicílii. Jeho telesné pozostatky boli prevezené a umiestnené vedľa jeho manželky Františky. Táto stavba je jednou z najhodnotnejších stavieb secesného umenia na Slovensku. |
Poslednou zastávkou pred príchodom domov bola obec Hrhov a jej 14 metrov vysoký vodopád nachádzajúci sa priamo v obci za obývanými domami a ktorý je najvyšším vodopádom na území Slovenského krasu. Tento vodopád nevytvorila príroda, ale ľudia z obce, keď tu pred mnohými rokmi začali ťažiť travertín potrebný na stavbu svojich domov. Tento materiál nazývali hrhovská tufa. Ide o obzvlášť mäkký a silne pórovitý vápenec, ktorý je dostatočne mäkký na to, aby ho v prípade potreby dokázali orezať pílkou do potrebného tvaru. Zhrnutie: Počas nášho výletu sme celkovo autom najazdili približne 300 kilometrov a spolu so šiestimi zastávkami nám to zabralo takmer celý deň. Vstupy do jaskyne a múzeí nás s ISICom vyšli na 11 € (1 osoba), obed v reštaurácií na nádvorí kaštieľa Betliar stál 4 € a na benzín sme sa skladali po 7 € (5 osôb). |